Vlastný názor

            Dielo Kým zaspieva kohút by som zaradil medzi tie najlepšie, ktoré som kedy čítal. Divadelné hry nepatria medzi moju obľúbený typ literatúry, no toto dielo stojí za prečítanie. Jeho dej je postavený na hlbokom psychologickom vykreslení postáv a autor ich sleduje a postupne odkrýva ich charakter. Dielo je z obdobia druhej svetovej vojny a Bukovčan vykresľuje realisticky hrôzy a nezmyselnosti tej doby, ktoré sa diali, vďaka nezmyselnej fašistickej ideológii jednotlivcov, ktorí hoci neboli v psychickom poriadku dokázali zmanipulovať väčšinu na svoju stranu. Zdá sa mi úplne absurdná poprava desiatich za jedného zabitého nemeckého vojaka a ešte absurdnejšie keď majú títo desiati vybrať spomedzi seba jedného. Tu mi nedá nezabrdnúť i do súčasnosti, keď tu stále operujú nejaké neonacistické skupiny, ktoré nedbajú na charakter, vnútro a osobnosť človeka, no len na farbu pleti, či národnosť. Ba povedal by som, že tieto skupiny sa správajú ešte absurdnejšie. V novinách som totižto čítal článok s bývalým skínom a on hovoril, že im ako skupine je už úplne jedno, koho zbijú, hlavne aby dakoho zbili a dali mu pocítiť ich nadradenosť a silu, hoci v skutočnosti je to len ukážka zbabelosti a tuposti ich myslenia. No naspäť k dielu. Fašizmus totiž nie je hlavným problémom diela, ktorý sa autor snaží ukázať. Tým hlavným problémom je ľudský charakter, ktorým sa postavy postupne prezentujú a čoraz viac z neho odkrývajú pod nátlakom strachu z vlastnej smrti. Úplne sa mi hnusia postavy Uhríka a Šusteka, ktorí nedbajú na druhých a chcú sa zachrániť, nemysliac na osud ostatných. No tu by som chcel poznamenať, že podľa môjho názoru má na vine ich charaktery celá malomeštiacka spoločnosť, v ktorej žili a ktorá im nedala iný príklad, či šancu na inú výchovu. Naopak je mi sympatický tulák, učiteľ Tomko, študent Ondrej. No tu by som chcel poznamenať, že hoci najviac autorových myšlienok nesie postava tuláka, sympatickejšia mi je postava učiteľa Tomku. Tulák sa mi totiž zdá až moc zidealizovaný a jeho myšlienky viac nerealistickejšie, ba povedal by som že niektoré jeho názory boli príliš tvrdé. Učiteľ Tomko sa naopak prezentoval miernejšími názormi a riešeniami. Táto kniha ma prinútila sa zamyslieť aj samému nad sebou a položiť si otázku, ako by som v takejto situácii konal ja. Osobne vidím, ako najlepšie riešenie, keby vyšli vonku všetci naraz a tým by prinútili vojakov popremýšľať nad vraždou desiatich nevinných ľudí, no myslím si, že taký návrh mi nenapadol ani mne, keby som sa ocitol v podobnej situácii. Skôr by som sa snažil pôsobiť skryto a dúfať v to, že sa tou obeťou nestanem ja. No tiež si uvedomujem, že je tiež možné, že by som sa zachoval zbabelo, no toto sa asi nedá nikdy predpokladať. Keď nastane existenčný problém, človek často koná nezmyselne a jeho myslenie je poznačené pudom sebazáchovy a túžbe ďalej žiť. A ja nemám pocit, že by som nejako z tohto priemeru vymykal. Diel odporúčam prečítať si, lebo môže pomôcť každému prehodnotiť životné postoje, a to skôr k tým lepším, i keď u niektorých typov neviem, tam totiž nepomáha nič – neonacistické skupiny, ľudia s rasovými predsudkami.