Problémy

 
Problém existencie
Hlavnou témou diela Kým kohút nezaspieva je odhaľovanie ľudských charakterov v hraničnej a vypätej situácii. Celé dielo pojednáva o ich premene alebo o zachovaní si ľudskosti. Rukojemníci v pivnici musia zaujať stanovisko voči svojmu životu, voči svojej existencii. Táto krajná situácia ich núti uvažovať o živote, prípadne o smrti. Keďže je ich existencia ohrozená, sú pod tlakom nútení prejaviť svoj pud sebazáchovy a zhodiť masku. Majú málo priestoru na konanie, preto nemajú inú možnosť a musia s problémom existencie vysporiadať ihneď. Pomocou svojich replík vyjadrujú postoj k situácii, každý si chce svoj existenciu zachovať. Niektorí sú ochotní pre život hoci aj stratiť ľudskosť a tvár, stať sa handrou. Toto chce každé násilie… Aby bol človek iba sám so sebou… Osamelý, slabý, zlomený, zúfalý… Aby nestál… aby kľačal… plazil sa po zemi… Aby bol červíkom v hnoji. (Uhríkovi.) Aby bol ako ty.“49 Na druhej strane sú však aj takí, pre ktorých existencia bez humánnosti a pocitu zodpovednosti za iných nemá zmysel. Tulákovi, Tomkovi, Ondrejovi a Marike na živote záleží, len pokiaľ budú žiť svoj život s tvárou, s čistými rukami. Proti násiliu má človek iba jednu šancu… Ostať človekom… nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť… A svoju ľudskú tvár.“50 Uhrík, Šustek, pani Lekárniková a Babjaková však nemajú morálne zásady zakorenené a preto ich porušujú bez mihnutia oka. Vzniká pred nimi etická dilema. Deväť vrahov dostane slobodu. A čo potom, pán doktor..? Vy by ste vedeli aj potom… spokojne žiť…? Takto, na cudzí účet… na cudzom hrobe? Na hrobe tohto chlapca, napríklad…?“51 Je bytie dôležitejšie ako ľudskosť? Dá sa žiť bez tváre? Počas celej drámy sa postavy snažia ponúknuť odpoveď na tieto otázky, ktoré sa ich priamo dotýkajú. Zároveň táto dilema odhaľuje iné problémy súvisiace s ľudským charakterom. Ukazuje sa nám ľudské odcudzenie sa jeden druhému, nevraživosť a ohováranie, či ľudský egoizmus.
Problém vojny

            Keďže sa celý dej odohráva na pozadí druhej svetovej vojny, preto je ho tento problém takisto ovplyvňuje. Hoci nemá až takú veľkú váhu, vďaka vojne musia ľudia riešiť svoj problém existencie. Vojna spôsobila to, že sú uväznení v pivnici. Zároveň situácia, v ktorej sa rukojemníci nachádzajú, predstavuje krutosť a zverstvo vojny. Za jedného nemeckého vojaka má byť popravených desať iných, no zväčša nevinných ľudí. Ľudia sa vyvyšujú jeden nad druhého, utláčajú sa navzájom. Presný príklad je rasizmus voči Židom, hoci sú to ľudia presne ako ostatní. Nekričte, pán učiteľ… na mňa sa nie! Ja predsa nemám na svedomí židov…! Od vekov ich ktosi bije…katuje…likviduje… prečo sa chcete vyvŕšiť práve na mne…?! O jedného žida viac alebo menej, na tom dnes už nikomu…“
52
Ako Fischl hovorí, je to totálna vojna, bez nevinných, v ktorej človek nemá inú šancu ako poddať tlaku. No tento tlak je až príliš veľký. …a potom v Belgicku… Holandsku… vo Francúzsku… a potom v Dánsku… v Nórsku… a potom Grécku! (Už nemôže zastať.) O pár mesiacov sa takmer celá Európa stala vaším rukojemníkom… žrali ste, hltali krajinu za krajinou… cudzie mestá, ulice, cudzie rieky, cudzie mosty… cudziu slobodu a národy…! To je váš šialený sen… zožrať celú zemeguľu… ale už sa dusíte… dusíte…!“53 Fašizmus ako taký pohlcuje krajiny, ničí ľudí a ich slobodu. Porušovanie zásad humanity a morálnych hodnôt je na dennom poriadku.
Ostatné problémy

            V diele sa autor dotýka aj iných problémov okrem týchto dvoch. Tie sú však len okrajovo spomenuté a nehrajú takú dôležitú úlohu. V podstate na každej postave sa ukazuje nejaká vlastnosť a alebo sa ukazuje nejaký problém.
Marika sa priznáva, že manžel pani Lekárnikovej jej bol neverný. Na týchto postavách sa načrtáva problém nevery a prostitúcie. Marika je síce prostitútka, ale morálne čistá, preto určite nie odsúdenia hodná. No pani Lekárniková, Šustek či babica majú napriek tomu predsudky voči nej, nepovažuje ju za čistú.
Na postave Uhríka a jeho vzťahu ku pánovi Severínyimu je ukázaná servilnosť, pretvárka, prevracanie kabátov a vlastne malomeštiactvo. Zo začiatku ho chváli, zastáva sa ho. No keď sa dozvie, že nechal v pivnici, vybuchne, už viac ho neberie ako priateľa. Toto správanie uplatňuje aj voči Fischlovi, lebo dúfa, že mu pomôže dostať sa zo situácie. Terezčákovou črtou je túžba po pomste. Táto pomstychtivosť je podľa neho ospravedlniteľná tým, že jeho syn ho o to prosí, ale aj tým, že v biblii je napísané, že krv žiada krv.
Hlavnou zámerom celej hry nie je poukázanie na problémy spoločnosti. Autorovi ide o čo najdokonalejšie zachytenie psychológie postáv. Ich postoje, názory a správanie majú hlavne vykresliť ich charakter a preto nie sú všetky problémy, okrem problému existencie, rozpitvávané.