Literatúra Slovenská dráma po roku 1945

Literatúra Slovenská dráma po roku 1945
Ján solovič- komedia žobrácke – prvotina- tema chamtivosti a tužby po peniazoch,dráma veža nádeje – s podtitulom legenda o narodeních a nenarodeních detoch, pozor na anjelov , právo na omil, zvon bez veže- o matejovi belovi, peter a pavel, občianska trilogia:1.čast medarian 2 čast strieborní jaguar 3. čast zlatý dážď medarian- dej pocas troch dni tomáš benedika pocas nich vyplavajú na povrch charraktery hlavních postáv,svedomití pristup k práci, boj proti malomestiactvu ,nepriživovat sa na ukor druhehého, zodpovednost za svoje cini. Stefan Králik- mozolovci , trasovisko – namet zo slovenskej dedini dramatický konflikt zalození na majetkových vztahoch, posledná prekážka ,hra bez lásky lekárske prostredie zameriava sa na psychologiu postáv ,svätá barbara-prostredie banikov v handlovej, v 70tich rokoch: vojenský kabát juraja jánošíka , rebel , krásna neznáma , margaret zo zámku-Tragedia,margaret a boby crownovci,hra vyzdvihuje mislienku obnovit mravné normi v medziludskích vztahoch.a prijat mislienku zodpovednosti za svoje konanie.Peter karvaš-Drámy: meteor , bašta ,hanibal pred bránami,srdce plné radosti ,pacient 113 ,antigona a tí druhí, polnočná omša:dráma, rok 1944, na vianoce v malom meste.durko – partizán ,marian kubis – velitel ,maj. – becket. Ivan bukovčan- pštrosí večierok , slučka pre dvoch , alebo domáca sibenica, zažen vlka, 1. den karnevalu , sneh nad limbou, kým kohut nezaspieva-Nov1944 v malom meste,hra je o ludskej velkosti a zrade ,judas – holič uhrík, oni su uveznení v pivnici.Osvald záhradník- solo pre bicie , epitaf pre živého ,prekroč svoj tien , post scriptum ,prominent na urazovke, sonatína pre páva- hra o osamelosti ,kt. sposobuje ludsku lahostajnosta a nezaujem o druhích.hra o prímaní a dávaní. Medziluské vztahy a harmonie medzi nimi, starec gara, autor slovami gara : „dnes zabijú pava , zajtra srnu…Nezniesol ked ludia spia a nedaleko sa zabija.
Úplné začiatky slov. divadelníctva siahajú do obdobia klasicizmu. Tento obdobie sa vyznačovalo tým, že prostredníctvom národných buditeľov slovenčina sa stala národným jazykom. Pravda, ešte neprišiel čas aby na územie dnešného Slovenska sa mohol zachovať ako spisovný jazyk, začalo sa však vybudovanie národnej vzdelanosti v slov. jaz. K tomuto hnutiu sa pridali v r. 1830 Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a Ján Chalupka, ktorých považujeme za priekopníkmi divadelníctva na Slovensku. Obaja boli vynikajúci znalci drámy, napriek tomu sa stretli mnohými ťažkostiami, a tak začiatky slovenského divadla sa stali nesmierne ťažkým: neexistovali divadlá a neboli divadelné krúžky a spolky, ktoré by uskutočnili divadelné predstavenia.
Takmer o sto rokov neskôr, po skončení prvej svet. vojny, dráma a profesionálne slov. divad. sa stretli s podobnými ťažkostiami ako prví predstavitelia dramatickej tvorby v slov. lit. Následkom vojny boli zničené viaceré divadlá a zostali tu iba málo hercov, režisérov, dramaturgov. Všetky tieto okolnosti spolu s nedostatočným finančným zabezpečením zapríčinili , že rozvoj drámy zaostával za poézio a prózou.
V prvej polovici 20. st. boli postavené tri profesionálne divadlá ( v Bratislave, v Košiciach a v Nitre), preto, okrem hier J. Gregora-Tajovského, dostali priestor aj dramatické diela Ivana Stodolu. Stodola sa významnou mierou pričinil o rozvoj slov. dram. tvorby. Najznámejším Stodolovým dielom je satirická hra Jožko Púčik a jeho kariéra. Je to „satira na falošne chápaný humanizmus“ so znakmi tragikomédie. Je to príbeh čestného a skromného Jožka, ktorý sa stáva obeťou bezcharakterného človeka, ktorý je, na Jožkovo nešťatie, jeho nadradeným. K úspešným divadelným hrám Ivana Stodolu patrí aj tragédia Bačova žena, v ktorom hrdinka hry sa dostáva do zúfalej situácie, z ktorej nenachádza iné východisko, ako smrť.
Ďalším vynikajúcim dramatikom medzivojnového obdobia bol Július Barč-Ivan. Jeho najúspešnejšia hra Matka má tragické zakončenie. Je to príbeh matky a jej dvoch synov, ktorí sa nenávidia. Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránil bratovražde.
Po druhej svet. vojne dramatická tvorba prekonala podobný vývin ako po prvej svet. vojne. Tento proces však bol veľmi pomalý, keďže súvisela od politickej situácie. Pritom divadelná tvorba ako dôležiý prostriedok ovplyvňovania verejnej mienky bola po roku 1948 pod väčším ideologickým dozorom než ostatné lit. druhy.
 
K tomu sa pripočítalo aj fakt, že dramatická tvorba bola vždy viac závyslá od finančnej podpore štátu, následkom čoho vzniklo menej kvalitných divadelných hier. Najmä v 50-tych a v 70-tych (v období kultu osobnosti a v prvých rokoch normalizácie), kedy vzniklo veľa schematizmom poznačených podpriemerných diel.
Napriek ideologického nátlaku politickej moci mnohým autorom podarilo sa vytvoriť hodnotné dramatické diela. K poprednej generácie dramatikov patril Štefan Králik, ktorý patril medzi angažovaných dramatikov v rokoch socializmu. Spôsobil ako lekár, preto mnohé z jeho drám sa odohráva v lekárskom prostredí. Drámy Posledná prekážka, Hra bez lásky, Hra o slobode majú charakter psychologických a filozofických hier. Ústredné postavy týchto hier sa ocitnú v neobyčajných situáciách, prežívajú vnútorné konflikty a zápasy. Do podobnej situácie sa dostane aj hlavná postava lekárskej drámy Posledná prekážka, chirurg Lorenc, ktorý sa musí rozhodnúť lekárskou etikou a stratou svojej lásky, Heleny. Nakoniec v ňom víťazí etický princíp.
Približne o desaťročia neskôr stúpil do lit. Ivan Bukovčan. Patril k významným osobnostiam slov. dram. tvorby. Jeho vrcholné dielo je tragikom. Pštrosí večierok, v ktorom poukázal na tých, ktorí videli štátom nespravodlivo odsúdených a obvinených, avšak zvolili “pštrosiu“ politiku. V dráme Kým kohút nezaspieva zobrazuje osud desiatich rukojemníkov, ktorí si musia zvoliť ktorý z nich bude popravený. K angažovaným dramatikom patril aj Ján Solovič, ktorý bol hlavným predstaviteľom sociorealistickej dramatickej tvorby. Solovič najväčší úspech dosiahol hrami Strieborný jaguár, Meridián a Zlatý dážď. Tieto diela (ako ideologicky správne) sa hrali na celom Slovensku.
Vyvrcholením opozičnej drámy bola dramatická tvorba Petra Karvaša. Jeho diela mali mimoriadne kritický charakter. Pomocou irónie humoru a satiry kritizoval rozličné negatívne javy soc. spoločnosti a poukázal na deformácie v medziľudských vzťahoch. Jeho najlepšie a najkritickejšie dielo je tragikomická groteska Veľká parochňa.V tomto Karvaš odsudzuje pomocou alegórie akúkoľvek podobu diskriminácie, násilia a totality. Autorova spoločenská kritika vyvrcholila v hrách Experiment Damokles a Absolútny zákaz. Karvaš kvôli týmto hrám dlhé roky nemohol publikovať.
Koncom 60-tych rokov sa začala úpadok moci KSČ. V tomto období sa sformovali v Bratislave dve nekonvenčné divadlá: Divadlo Satinského a Lasicu a Radošinské naivné divadlo. Vedúci osobnosti divadiel boli Milan Lasica, Július Satinský a Sanislav Štepka. Títo autori vytvorili rad kvalitných hier, ktorými ovplyvnili celé generácie divákov, najmä mladých.
Z nich mnohí sa stali vynikajúcimi hercami a dramatikmi, ktorí dodnes majú pred sebou vytýčený hlavný ciel divadla: poučiť, rozosmiať a rozplakať.
IVAN BUKOVČAN:
Do popredia sa dostal triptychom, ktorého téma je určité stroskotanie ideálov, problematika zrady. 1. Pštrosí večierok: Hlavnou postavou je učiteľ latinčiny. Názov je symbolický – strach ľudí za socializmu. Dostávame sa na stretnutie maturantov po 25 rokoch. Začína sa odvíjať psychologický opis postáv. Určuje sa určitá vina, alebo nevina voči učiteľovi latinčiny. Do popredia vystupujú morálne a etické hodnoty. Spomínajú na učiteľa, ako podal žiakom vždy pomocnú ruku, zaujímal sa o históriu, grécku aj rímsku kultúru. Písal si s priateľom z Talianska a chcel sa dozvedieť pravdu o Senecovi. Pod vplyvom doby boli listy sledované. V 50-tych rokoch bol nespravodlivo obvinený zo špionáže. Snažil sa dostať do Talianska, rozhodol sa poprosiť svojich žiakov, ktorí už boli na vysokých spoločenských postoch, aby mu pomohli. Každý sa však bál za neho zaručiť. Profesor spáchal samovraždu a na večierku si študenti začínajú vytýkať vinu.
2. Kým kohút nezaspieva: téma je SNP. Ide o biblické podobenstvo. Malé mestečko je okupované Nemcami. Podobenstvo o ľudskej veľkosti a zrade. V jednej pivnici je 10 rukojemníkov. Spočiatku si myslia, že sa tam dostali náhodou. Neskôr sa dozvedeli, že bol zabitý vojak a preto ich uväznili. Chcú ich za to popraviť. Keď sa zistí, že vojak bol opitý, vyberie sa iba jeden. Veliteľ im dá na výber. Odhaľujú sa skryté vlastnosti. Niektorým sa však podarí zachovať si dôstojnosť aj v tejto situácii. Veliteľ im dáva rozmyslenie do rána. Holič nadránom neunesie situáciu, vybehne z pivnice a je zastrelený. Ako keby sa obetoval.
3. Zažeň vlka: dostávame sa do rodiny, ktorá trpí nelegálnych odchodom syna do cudziny. Rodina sa dostáva do zložitej situácie.
Starší brat prichádza o prácu, odchádzajú žiť do neznámeho prostredia. Nakoniec sa mladší syn vracia. Starší brat ho obviňuje, on nevidí východisko a tak spácha samovraždu.
Ďalšie diela: Medená veža, Rodná zem, Surovô drevo, Diablova nevesta.
 
V tejto hre sa autor vracia do obdobia po potlačení Slovenského národného povstania. Celá hra sa odohráva v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944. Pred domom obchodníka s drevom, Fischla, niekto zabije nemeckého vojaka, ktorý je osobnou strážou Fischlovho hosťa- nemeckého dôstojníka, majora von Lucasa. Ten ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk: jeden k desiatim a dá zaistiť prvých desiatich ľudí, ktorí budú na ulici po siedmej hodine. Zozbieraní rukojemníci spočiatku nevedia, prečo ich zaistili a utešujú sa tým, že je to len kvôli tej siedmej hodine, aj keď Terezčáka zaistili tesne pred siedmou. Keď privedú ako desiatu prostitútku Mariku, povie im o vražde. Vtedy začnú tušiť, o čo ide. Autor takto postavil hrdinov do ohrozenia, pozorujúc, ako sa zachovajú. Medzitým do pivnice príde Fischl, ktorý ich oboznámi so situáciou. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení, ak nie, všetkých obesia. Sľubuje, že im pomôže a bude prosiť majora o miernejšie riešenie tohto prípadu. Po druhej Fischlovej návšteve sa dozvedia, že vojak, ktorý bol zabitý, bol načisto opitý, čím sa úplne zmenila ich situácia. Keďže opitý vojak je nedisciplinovaný vojak, major začal pochybovať, či je správne, aby zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí, keďže vojak týmto ohrozil bezpečnosť svojho veliteľa. Preto sa rozhodol potrestať iba jedného z nich. Rozhodnutie necháva na nich samých. Neskôr im Fischl donesie kľúč od pivnice pre toho jedného, ktorý má po vypršaní lehoty vyjsť von a utekať. Bude zastrelený na úteku. Žiadne vypočúvanie, verejná poprava. Krajne napätá situácia, ktorá vznikla umožňuje porovnávanie ľudí a ich morálnych kvalít. Postavy musia voliť medzi smrťou a životom, vykúpeným jednou obeťou spomedzi nich. Takýto krízový stav dokonale preverí charaktery. Pod hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne. Autor z nich postupne strháva masky a odhaľuje morálne trosky. Nie všetci, čo v normálnom živote stoja sociálne či inak nad ostatnými, sa v tejto situácii ukážu v dobrom svetle. Zverolekár Šustek a Pani lekárniková sa cynicky stavajú k osudu ostatných, len aby vyviazli so zdravou kožou. Zato Tulák, učiteľ Tomko, študent Ondrej, ba ja prostitútka Marika nájdu v sebe dosť síl, aby si zachovali ľudskú česť. Nikomu sa nechce umierať, ale slabšie charaktery podľahnú hystérii a strácajú svoju ľudskú tvár. Najvyšinutejší je holič Uhrík, ktorý napokon v afekte zavraždí Tuláka.
Nervy ničiace pohľady a slová ostatných, hrôza a výčitky z tohto činu ho v závere vedú k sebaobetovaniu. Aj keď ho Tomko volá späť, Uhrík s kľúčom odchádza.