DRAMATICKÁ TVORBA PO 1945

DRAMATICKÁ TVORBA PO 1945
–          v 50. rokoch – do popredia sa dostávajú komédie a veselohry, s cieľom zabaviť národ. Mnohé diela postupne upadajú do schematizmu, šablóny.
–          60. roky – rozvíja sa postmoderna, moderna a experimentovanie
–          70. roky – hoci kritika presadzuje realistické tendencie, autori sa nevyhýbajú experimentovaniu.
ŠTEFAN KRÁLIK (1909 – 1983)
–          lekár, svoju kariéru neurochirurga vymieňa za miesto praktického lekára na strednom Slovensku, kde lepšie spoznáva svojrázny, ale ťažký život na lazoch. Do Bratislavy sa vracia, ale už ako profesionálny spisovateľ.
–          hra Mozoľovci – témou dedinský život, nadväzuje na Tajovského – nezaujala
–          dráma Posledná prekážka – črty existencionalizmu – dr. Lorenc stojí pred ťažkým rozhodnutím: buď bude operovať milého svojej lásky Heleny a tým ju stratí, alebo sa podriadi osobnej túžbe. Zvíťazí v ňom lekár, etický princíp, ale opúšťa ho Helena i žena, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len z vypočítavosti.
–          Hra o slobode, Hra bez lásky (kritika predsudkov – dedina odmieta pochovať samovraha, ktorý, ako sa neskôr zistí, zomrel prirodzenou smrťou).
–          tragikomédia Vojenský kabát Jura Jánošíka – hlavnou postavou je Jánošík, cisársky vojak, ktorý chce odísť z armády….zbojníkom sa rozhodne stať až vtedy, keď sa dozvie, že mu ubili otca; iba zbojníčením môže pomstiť otcovu smrť. Dej sa točí aj okolo cisárskeho generála Löwenburga, preberajúceho v krajine moc a zavádzajúceho vlastné poriadky.
na hru nadväzuje hra Rebel.
–          tragédia Margaret zo zámku – príbeh talianskej herečky Margarity a syna amerického milionára Crowna, Bobbyho. Po znečistení pobrežia jej kraja ropou z Crownových lodí, Margarita sa rozhodne vystúpiť proti nemu, čo má tragické následky – Margarita je zastrelená Crownovou ochrankou a uneseného Bobbyho s dieťaťom aj Crowna, utekajúcich na jachte, vyhodia Margaritini priatelia do vzduchu a všetci zahynú.
Crown je predstaviteľ moci, ktorou si podmaňuje ľudí i územia bez ohľadu na dôsledky.
–          Krásna neznáma – zo SNP.
PETER KARVAŠ (1920-)
–          v prvých rokoch vojny prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore. Počas SNP pôsobil v Slobodnom slovanskom vysielači v BB. Štúdium fs. redaktor, docent na VŠMU v BA. Po 68 nesmel publikovať.
–          poviedky Čert nespí, Čertovo kopýtko, Maľovať čerta na stenu – zobrazil slovanský kultúrny svet 60. rokov, kritika niektorých lit. osobností – Viliam Záborský – recitátor, A. Plávka, …)
–          hra Meteor – problém, čo zverejniť vedecké výskumy o blížiacej sa katastrofe, alebo ich zatajiť a zachrániť seba.
–          dráma Bašta – spája 3 samostatné príbehy ( povstanie baníkov v 1525, udalosti 48-49, SNP 1944) – spája ich téma bola ľudu za národnú a sociálnu slobodu.
–          hra Polnočná omša – najprv kritikou odsúdená za znesvätenie SNP, neskôr vyzdvihovaná ako vzor realizmu. Autorovi išlo o vyjadrenie ideálov ľudskosti a spolupatričnosti.
–          hra Antigona a tí druhí – drámou ľudí v koncentračnom tábore, podľa vzoru klasickej antickej drámy. Konflikt vyústi do nezlomného odporu väzňov proti fašistom.
–          vrcholom – groteska Veľká parochňa – myšlienka o nerovnosti ľudí. Generál, kt. diktátorsky vládne vo svojej cudzej krajine vyhlási, že holohlaví sú vinní z nedostatkov v krajine, len vlasatí jej môžu pomôcť. Po diktatúre vlasatých získajú moc holohlaví, tí sa tiež vyhlasujú za jediných vládcov. Jedna totalita strieda druhú, odsúdenie každého násilia, nadradenosti a diskriminácii každého druhu.
–          hre Experiment Damokles – v mestečku, ktorému despoticky vládne Starosta, sa majú obyvatelia rozhodnúť, či chcú pokojný život na večnosť, alebo 10 rokov blahobytu s neistou budúcnosťou. Volia druhú možnosť, bez pocitu zodpovednosti voči ďalším generáciám. Nad mestom visí Damoklov meč politických, ideových, spoločenských experimentov a prehmatov voči zákl. etickým princípom.
–          hra Absolútny zákaz – základným motívom je absurdné úradné nariadenie – zákaz dívať sa z okna (v totalitnom režime chýba spätná väzba – oni nám môžu pozerať do okien a kontrolovať nás, my ich nie. Je to zamyslenie nad minulosťou, nad absurdnými procesmi s ľuďmi, ktorí podľahli násiliu, priznali sa k „zločinu“ a tým popreli pravdu a stratili svoju tvár.
–          15 rokov vynútená odmlka
–          hra Vlastenci z mesta Yo, čiže kráľovstvo za vraha –  podľa vzoru dürrenmattovskej drámy absurdity – dej situovaný do anglic. prostredia, oslavy 300 výročia existencie miestneho väzenia vedú správnu radu k absurdným nápadom: osláviť výročie popravou miestneho vraha. Odvíjať sa začína kolobeh problémov – nájsť vraha, kata, … Humor vyúsťuje do grotesknosti a sarkazmu.
LEOPOLD LAHOLA (vl. menom Friedmann, 1918 – 1968)
–          počas SR nedokončil štúdiá z rasových dôvodov, internovaný v pracovnom tábore v Novákoch
–          spolupracoval na scenároch filmov Biela tma, Vlčie diery (boj v SNP proti Nemcom)
–          dráma Atentát – priamo nezobrazuje atentát na Heydricha, ale rieši situáciu atentátnikov. Atentátnici sa musia rozhodnúť medzi pocitom zodpovednosti a vinou, kt. na seba berú. V tejto situácii sa medzi nimi objavuje Kristus, schvaľuje počínanie atentátnikov, aj v rozhovore s nemec. dôstojníkom. človek sa rozhoduje medzi násilím a odpúšťaním.
IVAN BUKOVČAN (1921 – 1975)
–          právnická fakulta, redaktor, dramaturg, publicista, venoval sa i filmovej tvorbe.
–          scenáre trilógii filmov Medená veža, Orlie pierko, Stratená dolina
–          veselohra Hľadanie v oblakoch – s detektívnou zápletkou, približuje atmosféru turistov vo Vysokých Tatrách, namierená proti malomeštiackemu spôsobu života, závisti a podozrievaniu
–          triptych Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva, Zažeň vlka
–          Pštrosí večierok – stretnutie abiturientov po 20 rokoch, ich profesor nespravodlivo obvinený, z pohodlnosti a z obavy o vlastné postavenie ho zapreli (podľa hesla „čo ťa nepáli, nehas“).
–          Kým kohút nezaspieva – obdobie po potlačení SNP – krajne vypätá situácia v novembri 1944 v malom mestečku slúžila autorovi na konfrontáciu ľudí a ich morálnych kvalít. 10 ľudí – rukojemníkov za zavraždenie nem. vojaka sa ocitne v ohrození života. Dramatický konflikt je postavený na napätí medzi rukojemníkmi, z ktorých majú jedného obetovať za záchranu ostatných – do rána, kým kohút nezaspieva. Z rôznych spoloč. vrstiev, pohlavia, veku, s rôznymi zásluhami, v hraničnej situácii konajú inštinktívne, zhadzujú masku pretvárky – črty existencionallizmu.
OSVALD ZÁHRADNÍK (1932)
–          vyučený elektrotechnik, štúdium fs., v rozhlase, šéf činohra SND, …
–          debut Sólo pre bicie (hodiny) – konfrontácia pohľadu na svet starej generácie – penzistov a mladej generácie. Jedna z postáv, penzista Reiner spomína na cisára Maximiliána, kt. sa pokúšal nastaviť dva tucty hodín, aby išli rovnako – nepodarilo sa mu to – vydedukoval z toho, že nemožno zladiť ani konanie miliónov ľudí. U Reinera sa schádzajú penzisti z domova dôchodcov (svojskí, s vlastným názorom na život), medziiným stará pani Contiová, nosí so sebou svadobné šaty a sníva o domnelom synovi. Na oslave jej narodenín sa telefonicky rozpráva s domnelým synom, ale keď sa má zdanie – sen stať skutočnosťou, dostáva srdcový záchvat od dojatia a odvážajú ju do nemocnice. Hoci starí ľudia nechápu dnešný svet, spája ich vlastný svet, ktorý si bránia. Mladí ľudia žijú v ilúziách o budúcnosti. Oba svety nestoja proti , ale popri sebe.
–          hra Sonatína pre páva – fabula – osamelý dôchodca Garo sa zbližuje s bývalým väzňom. Vzájomné sympatie v nich vzbudzuje osamelosť. S týmito postavami sa spriatelí aj obetavá bezbranná pani Javorská a Milica, mladá ochrnutá žena. Medzi nimi sa necíti handicapovaná.  Hra je psychologickou sondou do života osamelých ľudí, vytvára obraz zložitých medziľudských vzťahov. Okrem vonkajšieho sveta, v ktorom postavy žijú, existuje akýsi ich vnútorný svet, na základe ktorého sa spolčujú a hľadajú harmonický život.
JÁN SOLOVIČ (1934)
–          VŠMU, pôsobil v rozhlade, tajomník a predseda ZSP, poslanec SNR. Debut rozhlas. hrami.
–          Občianska trilógia – Meridián, Strieborný jaguár, Zlatý dážď
–          Meridián – idealizovaná postava rušňovodiča a partizána, vzorného pracovníka, v protiklade jeho synovia – záporný typ vysokoškolák Iľja, kladný maturant Miki, zmaturoval s vynikajúcimi výsledkami, no neprijali ho na lekársku fakultu, ale odmieta využiť zásluhy otca v povstaní, čo navrhuje Iľja. Otec sa však plne angažuje v práci, na synov nemá čas, zomiera na infarkt.
–          Strieborný jaguár – námetom – otázka získania bytu, ktorú chce architekt Iľja riešiť úplatkom. Miki sa to dozvie vo chvíli, keď má rodina prevziať vysoké vyznamenania, udelené in memoriam otcovi, chce zabrániť Iľjovi zúčastniť sa odovzdávania. Teta Merry, ktorá prišla z Ameriky na striebornom jaguári, vyznieva ako tragikomická figúrka.
–          Zlatý dážď – kladný protagonista Miki ako predseda nár. výboru rieši ekologický problém – havária s pitnou vodou, ktorú znečistil chem. závod. Situáciu rieši pomocou Iľju – potrubie získa za úplatok, hoci z vlastného vrecka. Na svoje konanie dopláca. Na pozadí ekologického problému autor rieši morálny problém hrdinu. Publicistická dráma.
DIVADLO LASICU A SATINSKÉHO – divadlo malých javiskových foriem (68 – 70)
–          dvojica „intelektuálnych klaunov“
–          inscenácie: Soirée, Radostná správa (Protipostavenie dvoch nezlúčiteľných kvalít: životného simulovania a radosti.)
–          Humor kritizuje nedostatky vtedajšej spoločnosti, preto po70 nemohli vystupovať.
–          stávajú sa členmi spevohry, od 78 členmi činohry Novej scény v BA.
–          Milan Lasica – umeleckým šéfom Štúdia S v BA.
–          M.L. a J.S.- stáli pri zrode moderného slovanského kabaretu, paródii na dramatické hry (Nečakanie na Godota, Náš priateľ René – hry o čakaní na lepšie časy)
–          kabarety: Nikto nie je za dverami (televízny cyklus,82), Deň radosti(poetická hra o súčasnosti, o morálke tých rokov, 86, naivno-smiešne agitátorské nadšenie, krutá pravda života)
–          1989 vyšli Lasicove Piesne o ničom
–          1991 vydal J. S. knihu Moji milí Slováci (listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia) a v 1993 publikáciu Karavána šteká, psi idú ďalej
RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO (1963, od 1970 v BA)
–          autorské divadlo – text je len jednou zložkou divadelnej štruktúry, využíva mimotextové prostriedky: súhru s obecenstvom, improvizačné stránky hry
–          ochotnícke divadlo pod vedením Stanislava Štepku, uvádza len jeho hry (Jááánošííík, Človečina, Slovenské tango, Čierna ovca)
–          Pavilón B – satirický pohľad do súčasného života v 1984. Využíva prostredie nemocnice.
–          federálny muzikál Nevesta predaná Kubovi
–          Ženské oddelenie, Loď sveta
–          knižne vyšli Tri správy – obraz mentality človeka z ľudu
–          hra Lá-ska-nie s podnadpisom Druhá správa o človečine – obyvatelia malého, mesta sa vyžívajú v písaní anonymných udaní, šarlatánstve, podvodoch. Objavujú sa aj postavy mŕtvych.
–          hra Hostinec Grand – politické a sociálne zmeny našej spoločnosti